Po Pizzi IV.
Pizza, alkohol,
bordel....
Ali zistil, keď sa
objavil u zákazníka, že taška v ktorej mala byť do zlatova upečená
pizza je prázdna. Slušne sa ospravedlnil a rýchlo naštartoval svoj moped,
aby napravil nenapraviteľné.
Matias, otvoril dvere
a pred ním sa zjavila mladá žena v podnapitom stave a akosi mdlo
sa usmievala na Matiasa. Ten bohužiaľ nemá pochopenie pre alkohol, takže tovar predal mladej žene, ale bohužiaľ
zabudol zinkasovať. Prišiel na to až potom čo sa chystal doručiť ďalšiu
objednávku. Takže sa k mladej žene vrátil. Tá mu ale odmietla otvoriť
dvere, takže Matias musel zavolať políciu. Tá sa po hodine prehovárania do bytu
dostala, žena si ale nepamätala svoj PIN ku karte. Takže Matias sa
k peniazom aj tak nedostal.
V baroch práve
burácal dav. Nemci dali gól. Kay sa vracal rýchlosťou blesku na svojom
vytuningovanom mopede do centrály. Keď sa zrazu pred ním na ceste roztrieštil
pivový pohár
na betóne. Kay ešte stihol uhnúť doprava, kde
sa práve hádali dvaja susedia. Prefrčal medzi nimi 50-tkou na tachometri.
Myslím, že po tomto hádka skončila.
Zazvonil som
a vchodové dvere sa otvorili veľmi pomaly. Zrazu zastali. Predo mnou
ostala malá úzka vertikálna škára v ktorej sa objavil chlap v spodnom
prádle. Niečo zamumlal a ja som mu pokúsil cez škáru pretiahnuť jeho
tovar. Chlap potom vytiahol peňaženku a začal v nej listovať.
V tom sa za ním zo zadnej izby ozval ženský hlas. “Daj mu poriadne
spropitné ty držgroš!“ Chlap pokračoval v listovaní a veľmi sporo
odetú ženskú si nevšímal. “Daj mu aspoň dva eurá, rozumieš!“ Muž mi ale práve v tej chvíli chcel
podať peniaze. Otočil sa k žene
a zakričal na ňu „Dobre. Buď už ticho do prdele!“ Odchádzal som so
slušným spropitným.
Vchodové dvere som hľadal
dlho. Nakoniec som ich našiel skoro pod schodmi vedľa hlavného vchodu. Po zazvonení
sa za dverami ozvalo štekanie. Vo dverách sa objavila mladá žena v spodnom
prádle, boli to skôr plavky. Povedala mi aby som vošiel dnu. Pes na mňa
neustále štekal ale po tom čo mu žena prikázala stíchnuť okamžite prestal.
Čumel som na ženskú a nevedel som čo si mám o tom myslieť. Červené
lampy, polonahá ženská, štekajúci pes, príjemná hudba. A potom my to
došlo. Bordel. Nevestinec. Tovar som predal, zinkasoval. Na farbu očí tej
ženskej sa už nepamätám ale prsia mala určite trojky.
Toto je len pár príhod
ktoré postretli mňa alebo mojich kolegov. Dnes som sa preto rozhodol ponúknuť
niečo zábavné: prosím.
Tento mladý človek sa určite kvalifikoval do Londýna na Olympijské Hry. Ja by
som mu dal zlatú medailu už teraz.
Teplé leto prajem.
Marais.