utorok 10. júla 2012


Po Pizzi IV. 

Pizza, alkohol, bordel....



Ali zistil, keď sa objavil u zákazníka, že taška v ktorej mala byť do zlatova upečená pizza je prázdna. Slušne sa ospravedlnil a rýchlo naštartoval svoj moped, aby napravil nenapraviteľné.

Matias, otvoril dvere a pred ním sa zjavila mladá žena v podnapitom stave a akosi mdlo sa usmievala na Matiasa. Ten bohužiaľ nemá pochopenie pre alkohol, takže  tovar predal mladej žene, ale bohužiaľ zabudol zinkasovať. Prišiel na to až potom čo sa chystal doručiť ďalšiu objednávku. Takže sa k mladej žene vrátil. Tá mu ale odmietla otvoriť dvere, takže Matias musel zavolať políciu. Tá sa po hodine prehovárania do bytu dostala, žena si ale nepamätala svoj PIN ku karte. Takže Matias sa k peniazom aj tak nedostal.

V baroch práve burácal dav. Nemci dali gól. Kay sa vracal rýchlosťou blesku na svojom vytuningovanom mopede do centrály. Keď sa zrazu pred ním na ceste roztrieštil pivový pohár
 na betóne. Kay ešte stihol uhnúť doprava, kde sa práve hádali dvaja susedia. Prefrčal medzi nimi 50-tkou na tachometri. Myslím, že po tomto hádka skončila.

Zazvonil som a vchodové dvere sa otvorili veľmi pomaly. Zrazu zastali. Predo mnou ostala malá úzka vertikálna škára v ktorej sa objavil chlap v spodnom prádle. Niečo zamumlal a ja som mu pokúsil cez škáru pretiahnuť jeho tovar. Chlap potom vytiahol peňaženku a začal v nej listovať. V tom sa za ním zo zadnej izby ozval ženský hlas. “Daj mu poriadne spropitné ty držgroš!“ Chlap pokračoval v listovaní a veľmi sporo odetú ženskú si nevšímal. “Daj mu aspoň dva eurá, rozumieš!“  Muž mi ale práve v tej chvíli chcel podať peniaze. Otočil sa k žene  a zakričal na ňu „Dobre. Buď už ticho do prdele!“ Odchádzal som so slušným spropitným.

Vchodové dvere som hľadal dlho. Nakoniec som ich našiel skoro pod schodmi vedľa hlavného vchodu. Po zazvonení sa za dverami ozvalo štekanie. Vo dverách sa objavila mladá žena v spodnom prádle, boli to skôr plavky. Povedala mi aby som vošiel dnu. Pes na mňa neustále štekal ale po tom čo mu žena prikázala stíchnuť okamžite prestal. Čumel som na ženskú a nevedel som čo si mám o tom myslieť. Červené lampy, polonahá ženská, štekajúci pes, príjemná hudba. A potom my to došlo. Bordel. Nevestinec. Tovar som predal, zinkasoval. Na farbu očí tej ženskej sa už nepamätám ale prsia mala určite trojky.     


Toto je len pár príhod ktoré postretli mňa alebo mojich kolegov. Dnes som sa preto rozhodol ponúknuť niečo zábavné:  prosím. Tento mladý človek sa určite kvalifikoval do Londýna na Olympijské Hry. Ja by som mu dal zlatú medailu už teraz.


Teplé leto prajem.
Marais.