utorok 17. januára 2012

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel IX.

This is the end......


Z Dal Fabbro som sa rozlúčil v pokoji a mieri. Musím ale priznať že to nebolo také jednoduché, ako som si myslel. Práca v horúčave a pod skoro permanentným stresom ma bavila, ale po istom čase som zistil, že ak by som tam zostal pracovať dlhšie stal by sa zo mňa taliansky kuchár a to nebol môj cieľ. Na vianočnej párty som si uvedomil, že moja misia sa skončila a je čas pohnúť sa ďalej. Mojím cieľom bolo zistiť ako to v kuchyni úspešnej reštaurácie frčí a to sa mi podarilo, aj za taký krátky čas.

Kuchári sú v pohode ľudia, ale keď sme sa ocitli v kuchyni tak sa občas zmenili v postavy z Pána Prsteňov – každý mal nejakú typickú črtu. Proste v kuchyni nie je občas čas na vysvetľovanie drobností a nejakých nepochopení. Tam nie je čas skoro na nič a už vôbec nie na obyčajné vysranie. Teda aspoň počas servisu nie. Takže každý sa rýchlo prejaví. Ten kto pozná program Gordona Ramseyho vie o čom píšem. Nadriadený sa môže behom sekundy zmeniť v nepríjemného šéfa alebo dokonca v tyrana. Ale to všetko sa deje v dobro veci. V popredí je spokojný zákazník, ktorý chce za svoje peniaze len to najlepšie, a na to má samozrejme právo.

Ten, kto vyrastal v kuchyni od malička, koho rodičia vlastnia podnik, asi nad tým nikdy nebude premýšľať. Prácu pozná od A do Z a vie, ako táto práca môže byť stresujúca ale tiež uspokojivá.

Nadávky, pot, rozbité taniere v drese, šváby, spáleniny a rezné rany, dotieravý čašník - to všetko k tomu patrí. Ale aj dobrý pocit, keď zákazník odchádza s úsmevom a necháva dobré sprepitné.

A to je len malá časť toho čo všetko patrí k tomuto podniku. Napriek tomu sa denne rodia ľudia, ktorý sa do toho púšťajú s ochotou a vôľou urobiť to nejlepšie čo vedia za čo najkratší čas. Denne sa rodia a krachujú majitelia reštaurácií, ktorí majú rôzne dôvody pustiť sa do tohto podnikania.

Tento príspevok venujem všetkým tým, ktorí majú odvahu sa do toho púšťať denno denne.



Morituri te salutant...



Marais.



pondelok 9. januára 2012

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel VIII.

Vánoce a Silvester.


Vianoce prebehli celkom v kľude, a to znamená, že som celé sviatky pracoval. Aby som nemal málo práce, tak som začal pracovať na polovičný úväzok v donáškovej pizzerii. Andymu sa to nepáčilo, ale nemal na výber. Takže ráno rozvoz pizze a večer servis v reštaurácii. Andy vymyslel na Vianoce vianočné menu. Naviac ma na ňom zaujala vianočná kačka. Tá sa podávala plnená jablkom a cibuľou v celku na krájacej doske, kde ju čašník pred hosťom rozdelil. Stehná sa vrátili do kuchyne a hosťovi sa podávali v ďalšom chode aj so šalátom z polníčku a sladkým kompótom z kdoulí. Veľa sa tých kačíc nepredalo, čo nás nakoniec tešilo na konci smeny, pretože personál jedol dva dni pečené kačice. Polievka sa podávala pórová. Kapor sa v Hamburku na Vianoce v reštauráciách veľmi nepodáva. Aspoň som ho nikde nezahliadol a ani nepočul o tom, že by ho niekde ponúkali. Všetky vianočné párty prebehli úspešne. Jednu organizoval náš viac než pravidelný hosť, športový lekár známych športovcov. Objednal si pečený teľací stejk na zelenine a pyré z zeleru s vínovou omáčkou. Ako predjedlo sme servírovali ,,antipasti“ a hubové ravioli s ricotou. Keď som odchádzal tak párty naberala obrátky a dievčatá s vínom v jednej ruke objímali chlapov s tou druhou a úsmevom sa ich snažili ešte viac zneistiť.

Silvestrovské menu sa skladalo z niekoľkých chodov. Bolo ich 6. Stejk bol tentokrát hovedzí, k tomu artičoky plnené polentou a pečené zemiaky s rozmarínom. Ako tretí chod sa podávala zmrzlina, ktorú Max usilovne pripravoval dva dni pred Silvestrom. Vytiahol na to neviem odkiaľ špeciálny stroj a po pol litroch ovocnej zmrzliny postupne pripravil množstvo asi pre 120 porcií. Podávala sa s múčenkou. Rizoto z langusty, ako jeden s chodov, sa pripravovalo dopredu a Max ho prichucoval šampanským.

Na konci smeny kolegovia vybehli do ulice pred reštauráciu a začali bleskovo pripravovať petardy. Tie vybuchovali tak usilovne, že jedna z nich vystrelila čašníkovi do tváre. Ten strávil zbytok večera s kockami ľadu na tváry. Ja som utekal, aby som stihol na vlak, vyspal sa a hneď ráno mohol sviežo 10 hodín rozvážať pizzu po Hamburku všetkým čo na ňu dostanú chuť po opici.

Ce la vie.



PF 2012.

Marais.


štvrtok 5. januára 2012

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel VII.

Niečo o rýchlosti.


Všetko čo som o kuchyni vedel, môžem zabudnúť. Bavilo ma a stále ma baví si doma v kľude navariť špagety, ugrilovať steak alebo spraviť praženicu. V kuchyni reštaurácie je to ale o niečom úplne inom. Je to o rýchlosti a hlavne o tom ako skombinovať činnosti tak aby bol človek čo najviac efektívny. Takže v praxi to znamená robiť naraz 10 vecí. Krájať zeleninu, nechať miesť cesto na koláč strojom, variť zemiaky, nechať rozohriať olej na inú zeleninu, čakať na dopečenie chleba v rúre, komunikovať s kolegom, rozmýšľať čo sa dá urobiť viac za kratší čas, rozdávať úkoly kolegom, komunikovať s čašníkom a pokiaľ je čas servisu a ešte variť na objednávku. Toto sa deje každý deň okolo obeda. Treba si na to len zvyknúť. O tretej je pauza do pol šiestej a tú pauzu si vychutnávam poriadne. Vetšinou ostávam v kuchyni posledný piecť základ na pizzu a na pauzu odchádzam až okolo pol štvrtej alebo neskôr.

V kuchyni musím byť zas o pol šiestej a akonáhle vkročím do miestnosti valí sa na mňa spŕška úloh , ktoré zo seba sype Miki. V priebehu asi dvoch minút musím dávať pozor a preradiť na iný rýchlostný stupeň, lebo inak mám problém. Tento iný stav si uvedomujem už v šatni takže keď vkročím do kuchyne som samé ucho. Ak totiž na niečo zabúdam dostávam ďalšiu spŕšku. Tentokrát ale ide o nadávky rôzneho druhu. O tom sa ale ešte zmienim.

Jeden kolega, ktorý tiež pracuje ako pomocník, sa sťažuje že ho nebaví stále chodiť o dve poschodia nižšie do chladiarne pre polotovary a iné suroviny. Za jednu smenu som musel prejsť dvoma poschodiami asi 10 krát. Mne to nevadí. Trénujem na triatlon, tak to beriem v rámci tréningu.

Pokiaľ sa Andimu alebo Mikimu zdá, že krájam pomaly, okamžite utrúsia poznámku typu: ,,Rýchlejšie, kamo. Čo robíš. Poďmeee,, alebo jednoducho ,,Pridaj kamo,, alebo ,,Yala yala,, čo asi znamená ,,Poďme. Poďme.,, A často sa mi zdá, že som už dosiahol svoju prevádzkovú rýchlosť a dokonca ju vysoko prekonal.

Miki je rýchly. A našťastie mi často pomáha pri čistení kuchyne na konci smeny. Takže mi to jeho neustále pobádanie pracovať rýchlejšie až tak nevadí. Zvykol som si na to, a teraz dokážem nakrájať cibuľu za desať sekúnd. A to ma teší.



Prajem rýchle krájanie.



Marais.