štvrtok 28. júla 2011

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel 2.

Ochutnávka.

''Ochutnal si to?'' - kričí na mňa Andy. ''Je to dobré!'' - rýchlo mu odpovedám potom čo som si do úst strčil lyžicu horúceho rizota a akosi mám čo robiť aby som si nepopálil jazyk. ''Všetko musíš ochutnať.Všetko!'' - Andyho slová mi doznievajú v ušiach a pritom sa sústredím na varenie. Krátko po sebe mám v ústach granátové jadierka, vínovú omáčku, krátko po nej vyprážané kalamáry, pomarančový šalát, varené kurča a potom paradajkovú polievku. Ani raz som sa z toho neposral. Ochutnávam aj hríbovo-lanýžovú náplň do raviol. Postupne sa učím, čo má ako chutiť. Myslel som si, že to viem. Miesto soli som ale raz dokorenil paradajkovú omáčku cukrom. Ale lepším sa.
Všetko musí byť čerstvé. To je základ talianskej kuchyne. Čo je dva dni staré, to sa vyhadzuje. A niekedy je toho dosť. Kolega Miki má kožnú alergiu na ryby. Pracuje v modrých gumených rukaviciach a vyzerá to dosť profesionálne. Ryby neochutnáva. Zatiaľ mu to ale vychádza.
Pokazené cukiny rýchlo vypľúvam do modrého odpadkového koša na bio odpad. Úspech našeho podniku stojí na našom vypľúvaní. Keby sa toto dostalo pred hosťa tak je problém.
Veľmi rád ochutnávam tiramisu, panacotu a mnou pečené kávové keksy. K nim si ale ešte dávam popoludní kávu. Aj tú treba ochutnať.

štvrtok 7. júla 2011

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel 1.

Andy


''2 x Vitello Tonato a 1x Thunfishcarpaccio'' – kričí na mňa holohlavý šéf a jednou rukou si zotiera z hlavy kvapky potu. Andy je asi o 15 cm nižší jako ja. Je tu šéf a do svojej práce dáva všetko. Kričí, varí, objednáva, vypláca dodavateľov a personál, pripravuje smeny a občas nemiestne vtipkuje. Jeho poznámky sú viac vtipné ako urážajúce. Ako napríklad: ''Pozeráte na tu objednávku ako dve embryá.'' Čo je na práci v kuchyni prirodzené je to, že nadávky a doberanie si jeden druhého platí v tejto práci ako varenie a potenie.

V ''Dal Fabbro'' – talianskej reštaurácií pracujem už tretí mesiac a ovládam pripraviť všetky predjedlá. S hlavným chodom to ešte pár dní potrvá.

''Pažitka!'' - kričí Andy. Skloním sa a otáram chladiaci box a snažím sa v polotme boxu, celkom vzadu, nahmatať sklenenú nádobu. ''Šalvia!'' - počujem nad sebou a snažím sa smrteľnou rýchlosťou vytiahnuť silné sklo. Miesto šalvie ale vyťahujem lanýž. Scheisse. Rýchlo nájdem čo hľadám. Už dve hodiny som nepil vodu. Do prdele.To nie je dobré. Ak si teraz odskočím pre fľašu na chodbu, tak ma Andy vyhlási sa zradcu. Beriem do ruky cudziu fľašu s vodou, je asi deň stará, a obsah si silným prúdom stláčam rovno do hrdla.Voda je teplá. Pozriem na hodiny na stene. Je 9:00. Ešte hoďku a je po servise. Potom môžem v kľuďe začať s umývaním kuchyne. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu je to pre mňa lepšie ako sedieť v kancelárii, účtovať faktúry a zarábať dvakrát toľko.

Po smene varíme pre personál. Penne Ariabata. Chutí všetkým. Ja dojedám až v metre. Chcem byť doma čo najskôr a zaspávam o 1:00. Skončil jeden deň v Dal Fabbro. A domani.

streda 6. júla 2011

Chlieb, „Brot“ a „Brötchen“.

Aj tu dostať dobrý chlieb 
Nemci berú chlieb nejak veľmi vážne. Na každom kroku človek natrafí na obchod s pečivom. Dostane tam nie len pečivo ale aj kávu a zákusok, a často aj čerstvo vytlačený pomarančový džús. Mne osobne najviac chutí luhovaný preclík a „Franzbrötchen”.


''Franzbrötchen''
Predajne s pečivom vyzerajú vždy dosť lákavo a preto keď idem okolo nejakej z nich, tak si veľmi rád niečo dám, občas aj keď práve nemám veľký hlad. Chcel som sem dať aspoň jednu fotku s pultom, ale bohužiaľ mi to nedovolili. Skúšal som to viac krát, ale s úsmevom na perách mi dali tú samú odpoveď. Možno to ešte skúsim nejak inak. Mám niekoľko obľúbených obchodov kam chodím, ale nejlepšia je podľa mňa pekáreň  Bäckerei Junge. 
Pekáreň Junge

Je to sieť pekáreň, ktorá pochádza z Lübecku. Majú super výber a vždy nejaké zľavy. Obsluha je vždy milá a ochotná. S tým tu väčšinou nie je problém. Je to určite jeden z faktorov úspechu. Ešte sa mi nestalo aby mi v niektorej predajni nepopriali pekný deň. A prajem to aj teraz vám.