''Ochutnal si to?'' - kričí na mňa Andy. ''Je to dobré!'' - rýchlo mu odpovedám potom čo som si do úst strčil lyžicu horúceho rizota a akosi mám čo robiť aby som si nepopálil jazyk. ''Všetko musíš ochutnať.Všetko!'' - Andyho slová mi doznievajú v ušiach a pritom sa sústredím na varenie. Krátko po sebe mám v ústach granátové jadierka, vínovú omáčku, krátko po nej vyprážané kalamáry, pomarančový šalát, varené kurča a potom paradajkovú polievku. Ani raz som sa z toho neposral. Ochutnávam aj hríbovo-lanýžovú náplň do raviol. Postupne sa učím, čo má ako chutiť. Myslel som si, že to viem. Miesto soli som ale raz dokorenil paradajkovú omáčku cukrom. Ale lepším sa.
Všetko musí byť čerstvé. To je základ talianskej kuchyne. Čo je dva dni staré, to sa vyhadzuje. A niekedy je toho dosť. Kolega Miki má kožnú alergiu na ryby. Pracuje v modrých gumených rukaviciach a vyzerá to dosť profesionálne. Ryby neochutnáva. Zatiaľ mu to ale vychádza.
Pokazené cukiny rýchlo vypľúvam do modrého odpadkového koša na bio odpad. Úspech našeho podniku stojí na našom vypľúvaní. Keby sa toto dostalo pred hosťa tak je problém.
Veľmi rád ochutnávam tiramisu, panacotu a mnou pečené kávové keksy. K nim si ale ešte dávam popoludní kávu. Aj tú treba ochutnať.


