utorok 11. októbra 2011

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel V.

Vypľul môj tatarák!

Bol to večer ako každý iný. Objednávky sa pekne sypali jedna za druhou a  Andy to z prehľadom zvládal. Teľacia pečienka, Hovedzí steak, Pesce Misto, Dorade, Jahňacie kotletky, Husacia pečienka. Všetko šlo ako po masle. Až kým neprišla nová objednávka na tatarák z tuniaka.  Máme ho na lístku v rámci predjedla len krátko. Za 2 sekundy som zistil že tatarák, ktorý priravoval Max došiel. Musel som rýchlo spraviť nový. Problém bol v tom, že som ho nikdy predtým nerobil. ,,Nevadí. Zariskujeme,, povedal som si. Nakrájal som teda tuniaka na malé kocky, pridal tam červenú cibuľku, soľ peper, citrón, olivový olej a nakoniec petrželovú vňať. Ochutnal som to. Chýbala mi tam ostrejšia chuť. Namačkal som tam citrón znova. Ochutnal.  Furt slabé. Viac citrónu. Výborne.  V tej nadzvukovej rýchlosti sa mi zdalo, že by to mohlo byť ono. ,,Marais!! Daj mi ochutnať,, Nastala sekunda pravdy. Obrátil som sa teda k Andymu  a podal som mu lyžicu s malou porciou.   Prebehla 1 sekunda. Začala druhá a Andy začal kriviť ústa. Potom tatarák akosi nesmelo vypľul akoby váhal, či to, čo má v ústach je to, čo som mu dal ochutnať. Pruser! ,,To je hnus. Toto si chcel poslať von?!, pozeral pritom na mňa, akoby som ho smrteľne sklamal. Nakoniec sa zotavil z toho chuťového skratu. ,,Pridaj do toho viac tuniaka. Ešte raz toľko.,, Črty jeho tváre sa vyjasnili a ja a aj on sme vedeli, že máme pred sebou  malú lekciu tataráku.
Tým to ale neskončilo. Na  druhý deň si celá kuchyňa musela vypočuť, čo strašného sa stalo a dokonca mi bol verejne vyslovený zákaz dochucovať akékoľvek jedlá. Toto som nečakal. To bol úder pod pás. Viem, spravil som pár chýb – cukor miesto soli do paradajkovej omáčky, málo cukru do Zabaione,  málo soli do paradajkovej omáčky, omáčka príliš suchá atď.. Zariskoval som a pár krát pochybil. Uznávam, že u nás nie je miesto na zásadné chyby. Sme považovaný za najlepšiu taliansku reštauráciu  v meste. Týmto ma ale Andy odsúdil do nehostinnej pozície pomocníka, ktorý musí kolegu žiadať o malé prosby. Vraj možno do pol roka sa to naučím. Bulšit. Musím niečo vymyslieť. Mám 10 dní voľna. Tak ma možno niečo napadne. A hlavne budem trénovať. Doma u domáceho jedla s tým čo som jedol odjakživa....len či to je ten správny trénink?

Prajem  správne množstvo soli a sedliackeho rozumu.
Marais.

pondelok 3. októbra 2011

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel 4.

Pizza a špagety.

K tomuto príspevku ma inšpirovala objednávka jedného hosťa. Objednal si pizzu margaritu a špagety. V podstate klasika, keby si tie špagety neobjednal servírované na pizze. Ľudia majú rôzne chute a tiež rôzne preferencie, čo sa týka servírovania ich pokrmu. Mäso bez omáčky, alebo prílohy, predjedlo ako hlavné jedlo a opačne, šalát bez dresingu, atď. To všetko je v podstate v poriadku. Udivuje ma ale vrátená porcia špagiet, pretože boli nedovarené. Sám som ich ochutnal. Boli al dente. Také aké majú byť. Miki teda uvaril novú porciu. Zase bola vrátená a hosť opustil reštauráciu bez toho aby nám prezradil číslo svojej kreditky. V Prahe som zažil reštauráciu, kde varili špagety na kašu. Boli so sýrovou omáčkou. Človek nevedel čo je omáčka a čo sú špagety. Spolusediaca si ich veľmi pochvaľovala. Vraj presne také, aké varí jej mama. Jej predstava úžasného jedla bola naplnená. Ja som svoju porciu z polovice ignoroval a príjemne hladný skrýval moje sklamanie.

Pizzu u nás pečieme v malej verzii. Pizza Piadina. Po dopečení na ňu ešte naskladám rukolu v dresingu a parma šunku. Ponúkame ju v rámci predjedla. Už ste si dali pizzu s nutelou? Moja bývalá šéfka ju milovala. Tú zatiaľ neponúkame. A ani pizzu so špagetami na nej. Ak nechcete byť považovaný u fajnšmekrov za gastronomického devianta radšej si ju u nás takto neobjednávajte. Teda ak nenecháte na stole aspoň 10% sprepitné. Ja sa to potom ale väčšinou aj tak nedozviem, ale aspoň ma to inšpiruje. Rád by som si prečítal vaše nevšedné objednávky a ako si s nimi v kuchyni poradili. Takže píšte, čo vás postretlo....



Prajem vám len skvelé jedlo,

Marais.