štvrtok 7. júla 2011

Projekt ''Dal Fabbro''. Diel 1.

Andy


''2 x Vitello Tonato a 1x Thunfishcarpaccio'' – kričí na mňa holohlavý šéf a jednou rukou si zotiera z hlavy kvapky potu. Andy je asi o 15 cm nižší jako ja. Je tu šéf a do svojej práce dáva všetko. Kričí, varí, objednáva, vypláca dodavateľov a personál, pripravuje smeny a občas nemiestne vtipkuje. Jeho poznámky sú viac vtipné ako urážajúce. Ako napríklad: ''Pozeráte na tu objednávku ako dve embryá.'' Čo je na práci v kuchyni prirodzené je to, že nadávky a doberanie si jeden druhého platí v tejto práci ako varenie a potenie.

V ''Dal Fabbro'' – talianskej reštaurácií pracujem už tretí mesiac a ovládam pripraviť všetky predjedlá. S hlavným chodom to ešte pár dní potrvá.

''Pažitka!'' - kričí Andy. Skloním sa a otáram chladiaci box a snažím sa v polotme boxu, celkom vzadu, nahmatať sklenenú nádobu. ''Šalvia!'' - počujem nad sebou a snažím sa smrteľnou rýchlosťou vytiahnuť silné sklo. Miesto šalvie ale vyťahujem lanýž. Scheisse. Rýchlo nájdem čo hľadám. Už dve hodiny som nepil vodu. Do prdele.To nie je dobré. Ak si teraz odskočím pre fľašu na chodbu, tak ma Andy vyhlási sa zradcu. Beriem do ruky cudziu fľašu s vodou, je asi deň stará, a obsah si silným prúdom stláčam rovno do hrdla.Voda je teplá. Pozriem na hodiny na stene. Je 9:00. Ešte hoďku a je po servise. Potom môžem v kľuďe začať s umývaním kuchyne. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu je to pre mňa lepšie ako sedieť v kancelárii, účtovať faktúry a zarábať dvakrát toľko.

Po smene varíme pre personál. Penne Ariabata. Chutí všetkým. Ja dojedám až v metre. Chcem byť doma čo najskôr a zaspávam o 1:00. Skončil jeden deň v Dal Fabbro. A domani.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára